Korunovácia svätej Hedvigy za kráľovnú Poľska bola dohodnutá v Košiciach

V 15. storočí bolo slobod­né kráľovské mesto Košice najväčším a najpočetnej­ším mestom na Slovensku. So svojimi 7 000 obyvateľmi malo takmer dvakrát viac ľudí ako vtedaj­šia Bratislava, ktorej historici pripisujú okolo 4 000 obyvateľov. V roku 1347 kráľ Ľudovít Veľký z Anjou udelil Košiciam privilégium druhého hlavného mesta Uhorska po Budíne. Celé toto ob­dobie mi pripadá skoro ako rozprávka ale­bo prinajlepšom ako historický podklad pre Dobšinského prostonárodné slovenské rozprávky: v tom čase Uhorsko zažívalo svoj zlatý vek. Bohatstvo čerpalo vo svo­jich „rozprávkovo bohatých“ baniach na meď, striebro a zlato. Ročne sa vyťažilo okolo 2 500 kg zlata, 10 000 kg striebra a medi, že to asi ani „nerátali“. Na konci 15. a začiatkom 16. storočia, podľa odhadov historikov, produkcia medi dosahovala 10 - 15 000 ton, čo budí úžas aj dnes.

Kráľ Ľudovít Veľký (1326-1382) mal tri dcéry: Katarínu, Máriu a Hedvigu. A ke­ďže nemal synov, chcel ich dobre vydať a hľadal pre nich tých najurodzenej­ších princov. Najstaršiu dcéru Ka­tarínu zasnúbil so synom francúz­skeho kráľa Ľudovíta Orleánskeho so záme­rom získať pre nich Neapolsko. Prostrednú Máriu za­snúbil so Žigmundom Luxembur­ským, sy­nom české­ho kráľa a cisára Karola IV. a pri­pravoval pre nich uhorskú a poľskú korunu a „najmilšiu“ najmladšiu sľúbil rakúskemu vojvodovi Viliamovi Habsburskému. No potom nastupuje realita života - všetko je inak. Človek mieni, Pán Boh mení. Priam rozprávková idylka končí smrťou najstar­šej dcéry Kataríny (1377) a smrťou kráľa Ľudovíta v Trnave (1382). Zomrel kráľ a niet nového. Poľsko-uhorská únia sa roz­padá a Alžbeta - manželka Ľudovíta Veľ­kého s veľkými ťažkosťami svojou diplo­matickou aktivitou dosahuje, že jej dcéra Mária je ako desaťročná korunovaná za uhorského kráľa a na stretnutí s poľskou šľachtou v Košiciach dojednáva korunová­ciu najmladšej Hedvigy za kráľovnú Poľ­ska. Na spomenutom stretnutí s poľskou šľachtou sa zúčastnila i samotná Hedviga. 

Slobodné kráľovské mesto Košice bolo na toto diplomatické rokovanie medzi poľ­skou a uhorskou diplomaciou ideálnym miestom. Bolo najvýznamnejším obchod­ným strediskom, centrom kultúry a hos­podárskeho rozvoja. Medzi Košicami a Krakovom sa točil biznis. Mnohí občania z oboch hlavných miest oboch kráľovstiev sa poznali a spolu obchodovali. Po vytvo­rení uhorsko-poľskej personálnej únie v osobe Ľudovíta Veľkého (1370), sa Košice dokonca stali niekoľkokrát miestom za­sadnutí snemu poľskej šľachty. Ďalším dô­vodom, kvôli ktorému panovnícka rodina prejavovala náklonnosť ku Košiciam, bol vzťah mesta Košíc k sv. Alžbete Uhorskej. Hoci bola „Bratislavčanka“ (narodila sa na bratislavskom hrade), zasvätili jej svoj far­ský kostol. I mnohí členovia najužšej krá­ľovskej rodiny niesli toto meno. Alžbeta Piastová - matka Ľudovíta Veľkého, dru­há manželka Ľudovíta Veľkého - Alžbeta Kotromaničová; Alžbeta Bonifácia - dcéra Hedvigy - zomrela krátko po pôrode aj so svojou mamou Hedvigou. Dcéra Žigmun­da Luxemburského s Barborou Celskou - Alžbeta sa dokonca narodila v Košiciach.  

Náhrobok sv. Hedvigy v katedrále Wawel. Obrad korunovácie Hedvigy za kráľovnú Poľska sa uskutočnil v Krakove 15. októbra 1384. Poliaci boli zo svojej kráľovnej doslova unesení. „Nad jej krásou prevládala šľachetnosť, nad peknou postavou cudnosť, nad peknotou skvelosť ducha, nad slávou a bohatstvom dôstojnosť a skromnosť,“ zapísal poľský kronikár Ján Dlugosz. Kráľovná Hedviga podľa príkladu „Bratislavčanky“ sv. Alžbety vynikala láskavosťou a štedrosťou k najbiednejším, vďaka jej pomoci vznikla Jagiellonska univerzita v Krakove. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätú a tituloval ju ako Patrónku Poľska. (Foto: Cezary Piwowarski, www.de.wikipedia.org)