Bratislava - korunovačné mesto 1563 - 1830
Máloktoré mesto sa môže popýšiť tým, že sa v ňom konali korunovačné slávnosti. Bratislave sa tohto privilégia dostalo na dlhých 267 rokov, kedy sa tu diali korunovácie uhorských kráľov. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľových manželiek, ktorí boli zároveň českými kráľmi, nemeckými kráľmi a honosili sa i cisárskou korunou Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Takýmto spôsobom zjednocovali takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľali sa na určovaní behu európskeho a svetového diania. Ako k tomu vlastne došlo, že Bratislava sa stala korunovačným mestom?
Všetko to začalo nešťastnou bitkou pri Moháči 29. augusta roku 1526, kedy uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku od Turkov a pri ktorej zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Keďže nezanechal potomka, o kráľovskú korunu nastal zápas medzi najbohatším uhorským šľachticom Jánom Zápoľským, ktorého podporovala stredná a drobná šľachta, a medzi Ferdinandom I. Habsburgským, ku ktorému sa hlásili uhorskí magnáti a kráľovský dvor. Ján Zápoľský predbehol protivníka a 10. novembra 1526 sa na uhorskom sneme v Stoličnom Belehrade nechal zvoliť a o deň neskôr korunovať za uhorského kráľa. Ani Ferdinand neotáľal. Nechcel sa vzdať trónu, ktorý mu prináležal na základe zmluvy s Jagelovcami. Zvolal svojich prívržencov na uhorský snem do Bratislavy a nechal sa tam 17. decembra 1526 zvoliť za kráľa.
Uhorsku nastalo dvojvládie a dlhotrvajúci zápas ukončil až Veľkovaradínsky mier podpísaný vo februári 1538, ktorým sa obaja navzájom uznali za uhorských kráľov a každý si ponechal vládu na ovládanom území. Zápoľský vládol v Sedmohradsku a v strednom a severovýchodnom Uhorsku, Ferdinandovi pripadla západná časť krajiny, čiže takmer celé Slovensko, Chorvátsko a časť Zadunajska. Dominantné miesto vo Ferdinandovej časti Uhorska zaujala práve Bratislava. Hneď na začiatku sa postavila na Ferdinandovu stranu, tu zvolili Ferdinanda za kráľa, bola blízko Viedne, ako svoje sídlo kráľovského dvora po smrti svojho manžela a neskôr ako sídlo kráľovej miestodržiteľky si ju zvolila kráľovná Mária, sestra Ferdinanda a manželka Ľudovíta Jagelovského.
Ďalšou výhodou Bratislavy bola jej poloha. Mesto bolo chránené Dunajom a nebolo až tak v bezprostrednom ohrození pred rozpínavosťou Osmanskej ríše. Toto boli zrejme dôvody, kvôli ktorým uhorský snem v roku 1536 rozhodol, že hlavným mestom Uhorska bude práve Bratislava. Roku 1540 zomrel Ján Zápoľský, najväčší Ferdinandov rival. Na základe Veľkovaradínskeho mieru si preto Ferdinand nárokoval vládnuť v celom Uhorsku, čo sa stalo zámienkou ďalšej eskalácie napätia medzi Osmanskou ríšou a Ferdinandom.
Výsledkom bolo obsadenie Turkami stredného Uhorska vrátane bývalého kráľovského sídla Budína roku 1541 a roku 1543 Turci obsadili tradičné korunovačné mesto Uhorska Stoličný Belehrad. Uhorsko sa tak na stáročia rozdelilo na tri časti. Stredné Uhorsko sa stalo súčasťou Osmanskej ríše ako Budínsky pašalík. Sedmohradsko bolo samostatným kniežatstvom, závislým od Osmanskej ríše a z vôle sultána pripadlo Jánovi Žigmundovi, synovi Jána Zápoľského. Západné Uhorsko prináležalo Ferdinandovi. Bratislava bola hlavným mestom až do roku 1783 a sídlom uhorského snemu až do roku 1848.
Na sklonku svojho života sa Ferdinand usiloval upevniť kontinuitu vlády svojho rodu v stredoeurópskom priestore a presadil korunovanie svojho syna Maximiliána za uhorského kráľa ešte za svojho života. Slávnosť korunovácie sa konala 8. septembra 1563 na sviatok Narodenia Panny Márie, patrónky Uhorska, v Bratislave v Dóme sv. Martina. Tejto okázalej slávnosti sa Ferdinand zúčastnil už ako rímsko-nemecký cisár. Málokto však tušil, že takto vlastne položil základy 267 ročnej tradície korunovačných slávnosti v Bratislave, ktorá trvala až do roku 1830.
Obdobie najväčšieho rozvoja mesta predstavuje doba vlády Márie Terézie, kedy sa Bratislava stala najvýznamnejším a najväčším mestom celého Slovenska, ba i celého Uhorska. Hrad sa stal reprezentačným kráľovským sídlom a strediskom spoločenského a politického života. V roku 1775 nariadila Mária Terézia zbúrať mestské hradby a brány, zasypať širokú vodnú priekopu, ktorá obkolesovala mesto. Vznikol tak priestor pre ďalšiu výstavbu palácov a na mieste vodnej priekopy vznikla promenáda, na konci ktorej bolo v roku 1776 postavené Mestské divadlo. Stavali sa cirkevné budovy, prestaval a rozšíril sa hrad, vznikli nové ulice, počet obyvateľov sa strojnásobil, konali sa tu zasadania stavovského snemu a pulzoval tu spoločenský a kultúrny život. Novotou v architektonickom rozvoji mesta bola aj stavba letných palácov s okrasnými záhradami na okraji mesta.
Vláda Jozefa II. znamenala pre Bratislavu ústup zo slávy. Bratislava prestala byť hlavným mestom Uhorska, 13. mája 1783 odviezli do Viedne aj kráľovskú korunu stráženú dovtedy na Bratislavskom hrade, čo vyvolalo masový odchod šľachty z mesta. Aj Bratislavu zasiahli Jozefove reformy. Zrušených bolo niekoľko cirkevných rádov sídliacich v meste, ich majetky boli rozpredané a budovy kláštorov premenené na školy a nemocnice. Jozef II. zriadil v Bratislave Generálny seminár pre výchovu kňazského dorastu, ktorý bol umiestnený na Bratislavskom hrade prestavanom na tento účel. Tu študoval aj Anton Bernolák a mnohí ďalší významní osvietenskí vzdelanci.
Začiatok 19. storočia sa niesol v znamení napoleonských vojen. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavretý v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tzv. Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom, ktorý však netrval dlho, lebo už roku 1809 Napoleonova armáda poškodila mesto delostreleckým ostreľovaním z pravého brehu Dunaja. V roku 1811 vyhorel pre nepozornosť vojenskej posádky sídliacej na hrade Bratislavský hrad.
V Bratislave sa v 18. storočí prudko rozvíjal kultúrny a hudobný život, ale aj veda a technika. V meste bolo sedemdesiat cechov, začali vznikať prvé manufaktúry, čím sa Bratislava stala ekonomicky najvýznamnejším mestom Uhorska. 
Bratislavská električková doprava patrí medzi najstaršie v Európe, bola v prevádzke skôr ako napríklad vo Viedni alebo Budapešti. Významný je aj prvý pokus letu v balóne, ktorý sa uskutočnil už v roku 1784. Prvý záznam o osvetlení ulíc mesta pochádza z roku 1434, pričom plynové lampy sa zaviedli v roku 1856, pravidelná poštová linka fungovala od roku 1530 a sídlo pošty je známe od roku 1400.
Hudobný život bol veľmi rozvinutý a rozsah hudobných aktivít bol veľmi veľký. Mozart tu koncertoval ako šesťročný, Haydn bol kapelníkom rodiny Esterházy, v roku 1796 prvýkrát navštívil mesto Beethoven a v Dóme bola uvedená jeho Missa solemis. Ako deväťročný prišiel do mesta Franz Liszt a bratislavskí mecenáši sa zozbierali na jeho štúdium. Neskôr spolu s Rubinsteinom pripravil benefičný koncert na výstavbu pomníka pre bratislavského rodáka skladateľa J. N. Hummela.