BRATISLAVA - slobodné kráľovské mesto 1291

DO BITKY ŠIEL AKO LEV, PRIPRAVENÝ ZVÍŤAZIŤ ALEBO ZOMRIEŤ  

29. mája 1453 turecký sultán Mehmed II. dobil Konštantínopol a ukončil tisícročnú éru východorímskej ríše. Panika spôsobená pádom Konštantínopolu viedla k niekoľkým neúčinným opatreniam v Uhorsku i v zahraničí. Uhorský snem chválil všeobecnú šľachtickú brannú pohotovosť, obnovil niektoré vojenské reformy, ktoré presadzoval už Žigmund Luxemburský a rozhodol sa vyberať špeciálnu daň. Pápež vyzýval na krížovú výpravu, ale európski panovníci výzvu odignorovali. Františkánski kazatelia zhromaždili masy ľudu vo Viedni, ale proti Turkom nevyrazili.

V nasledujúcich dvoch rokoch Mehmed II. vyplienil Srbsko a v roku 1456 vytiahol proti Uhorsku, konkrétne proti Belehradu, čo bola v tom čase brána do Uhorska. 2. júla dorazilo 100.000-ové dobre vycvičené a vyzbrojené vojsko k pevnosti a začalo obliehanie. Pevnosť bránila slabá 7.000-ová armáda Michala Siládiho švagra Jána Huňadyho - hlavného veliteľa uhorských vojsk. Celá kresťanská Európa upierala zrak na Belehrad. Pápež Kalixt III. nariadil, aby sa v celej Európe napoludnie rozozvučali zvony a kresťania sa modlili za obrancov Belehradu bojujúcich pod znamením kríža. Tento zvyk - zvoniť napoludnie sa udržal až do súčasnosti. Na pomoc obrancom Belehradu sa vydal jedine Ján Huňady, ktorý narýchlo zorganizoval križiacke vojsko. Bolo zostavené z vojakov slúžiacich na jeho statkoch a jeho osobnej družiny. Pri oslovovaní jednoduchých ľudí výrazne pomohol charizmatický františkánsky mních Ján Kapistrán, ktorý presvedčil davy z južného Uhorska, aby sa ku krížovej výprave pripojili. Takto sa podarilo zhromaždiť vojsko, ktoré dosiahlo sotva polovicu početnej tureckej armády.

Napriek tomu križiaci vyrazili do boja a Huňadymu sa podarilo preraziť kordón tureckých lodí uzatvárajúcich na Dunaji prístup k Belehradu zo severu a doviesť do pevnosti posily a zásoby. Prerazenie kordónu tureckých lodí bola obrovská morálna vzpruha pre obrancov Belehradu. Následne 21. júla odrazili hlavný turecký útok na pevnosť, kedy Turci cez rozstrieľané hradby prenikli aj do mesta. V zúfalom celonočnom boji v uliciach sa kresťanom podarilo Turkov z mesta vytlačiť. Väčšina križiakov pritom táborila na druhej strane rieky Sáva oproti pevnosti. Tí však v nočnej bitke nemohli zasiahnuť. Preto v nasledujúci deň hneď ráno títo križiaci prekročili Sávu a udreli na z nočného boja vyčerpaných Turkov. Sultán Mehmed  proti ním obrátil svoju armádu.

Túto situáciu využil Ján Huňady a zaútočil na  Turkov z pevnosti od chrbta. Podarilo sa mu obsadiť turecké delá a využil ich. Začal z nich strieľať proti bojujúcim Turkom. Keď Mehmed zistil, že Huňady sa zmocnil jeho diel, viacerými protiútokmi sa pokúsili ich opätovne získať, ale to sa mu už nepodarilo. Pri jednom z útokov utrpel vážne zranenie aj samotný sultán. Turci zatrúbili na ústup. Križiaci vydržali a zvíťazili. Huňady porazil Mehmeda. Bolo to doposiaľ najväčšie víťazstvo križiakov. Hlavne po dobití „nedobytného“ Konštantínopolu. Európe svitla nádej. Predsa je len možné poraziť mocnú tureckú armádu i v priamom boji. Biblická „story“ sa zdnešnila: Dávid premohol Goliáša. Zlomený kresťanský duch pookrial. Najväčšiu zásluhu na tom mal však líder - sedmohradský vojvoda Ján Huňady. Jeho vojenská taktika bola pritom zdanlivo jednoduchá. „Do bitky šiel ako lev, pripravený zvíťaziť alebo zomrieť“. Takto sa o Jánovi Huňadym vyjadril jeho súčasník Andreas Panonius, ktorý pod Huňadym i bojoval. Radosť z víťazstva však netrvala dlho. Belehrad bol posiaty tisíckami zabitých vojakov, ktorých nikto nepochovával. Krátko po bitke vypukla morová epidémia, ktorej podľahli aj obaja hrdinovia bitky - sedmohradský vojvoda Ján Huňady a františkánsky kazateľ Ján Kapistrán. Morálny význam Huňadyho je v tom, že ako prvý v Európe dokázal Turkov poraziť.

Rodina Huňadyovcov v boji proti Turkom zmocnela. Získala si uznanie a obdiv nielen v celom Uhorsku ale i v zahraničí. Po smrti nevýrazného mladého kráľa Ladislava Pohrobka, si uhorská šľachta za svojho kráľa zvolila práve Mateja - najmladšieho syna belehradského hrdinu Jána Huňadyho. Do našich dejín sa zapísal ako spravodlivý kráľ Matej Korvín. Známy je aj svojím výrokom: „Nevzdelaný kráľ je korunovaným somárom“. V roku 1465 kráľ Matej Korvín založil v Bratislave prvú univerzitu Academiu Istropolitanu. 

Autor textu a fotiek: Miroslav Vetrík

Horná fotografia: Jazdecká socha Jána Huňadyho v Päťkostolí (Pecs).

Dolná fotografia: Budova Akademie Istropolitany na dnešnej Ventúrskej ulici v Bratislave.  

 

Mal 13 rokov, keď posol priniesol radostnú i smutnú správu. Križiaci ubránili Belehrad. Porazili početnejšieho nepriateľa. Tvoj otec sa ako vždy správal ako opravdivý hrdina. Do bitky išiel ako lev, pripravený zvíťaziť alebo zomrieť. Svojím príkladom strhol mnohých. Bránil chudobných a slabých, ženy, deti, starých. Všetci vedeli, čo by nasledovalo, keby Belehrad padol. Konštantínopol bol jasným príkladom. Pri jeho dobytí v roku 1453 zahynuli tisíce kresťanov a okolo 50.000 ľudí bolo odvlečených do otroctva, kde sa s nimi zaobchádzala horšie ako so zvieratami. Sultánovi vojaci mali sľúbené za dobytie Konštantínopolu tri dni beztrestne rabovať mesto. Všetci vedeli, že podobne sa Turci vyzúria na Belehrade, ak padne. No napriek dvojnásobnej presile križiaci mesto obránili a Turka porazili. A teraz tá smutná správa. Keďže v boji padli tisíce vojakov a nikto ich nepochovával, krátko po bitke vypukla morová epidémia, ktorej podľahol aj tvoj otec. Mal 13 rokov, keď stratil otca. Plakal a spomínal. Spomínal, ako ho otec oko 11-ročného pasoval za rytiera, ako ho učil vojenskému remeslu, ako mu zabezpečil dobrých učiteľov. Mal 13 rokov, keď sa stal polosirotou.

Mal 14 rokov, keď prišla kráľovská garda a odviedla ho do väzenia. Kráľovský súd ho odsúdil na trest smrti popravením. Jeho vina bola to, že bol mladším bratom Ladislava Huňadyho, ktorý ako hlava rodu bránil rodinné majetky po svojom nebohom otcovi Jánovi Huňadym - hrdinovi z Belehradu. Ako v súčasnosti aj v minulosti sa vďačnosť nenosila. Veľmožská skupina na čele s Ulrichom Cilským a Ladislavom Gorjanským zosnovala intrigy s cieľom zmocniť sa Huňadyovských majetkov. Na svoju stranu získali aj samotného kráľa Ladislava Pohrobka. Keď krajina bola ohrozená Turkom, obaja veľmoži boli zalezení ako voš pod chrastou, nešli ju brániť. Ako hyeny čakali na smrť svojho politického rivala - otca Jána Huňadyho, a keď prišla, vyrazili urvať z koristi, čo najviac. Temperamentný brat Ladislav, ktorý bol od roku 1452 bratislavským županom a o rok neskôr chorvátsko-slavónskym bánom, odhalil ich intrigy. Po hádke na belehradskom hrade jedného z nich Ulricha Cilskeho Ladislavovi prívrženci zavraždili. Kráľovský súd to kvalifikoval ako urážku kráľovského majestátu. Po krátkom súde 24-ročného Ladislava 16. marca 1457 popravili sťatím. Nešikovný kat odťal hlavu bratovi až po viacerých úderoch. Mal 14 rokov, keď stratil brata.

Mal 14 rokov, keď mu do väzenia priniesli správu, že kráľ Ladislav Pohrobok jeho popravu odložil a že ho berie ako rukojemníka do Viedne. Z Viedne putoval ako väzeň do Prahy, kam dorazili 29. septembra 1457. Tam sa mala konať aj jeho poprava počas svadobnej veselice kráľa Ladislava s francúzskou princeznou Magdalénou ako pobavenie prítomných svadobných hostí.

Mal 14 rokov. Do väzenia mu priniesli správu, že kráľ Ladislav 23. novembra zomrel, že nebude ani svadba ani poprava.  

Mal 15 rokov. Ešte stále bol držaní v zajatí v Prahe. Posol doniesol neuveriteľnú správu, ktorá mu do očí vtlačila snáď slzy: Uhorský snem ho 24. januára 1458 zvolil za kráľa Uhorska. Ide domov a ako zvolený kráľ.

Kráľ Matej Korvín (1443-1490) sa zapísal do povedomia pospolitého ľudu ako dobrý, múdry a spravodlivý kráľ, možno aj preto, že vo svojom živote na vlastnej koži pocítil, čo je to krivda a nespravodlivosť.

xxxxxxxxx

15. februára v roku 1468 v Budíne kráľ Matej Korvín upevnil súdnu právomoc slobodného kráľovského mesta Bratislavy udelením práva meča (ius gladii), čiže práva rozhodovať o živote a smrti. Toto právo pôvodne prislúchalo iba kráľovi. Trestom smrti sa trestali najťažšie zločiny. „Mestu a jeho obyvateľom i občanom sa dáva právo stavať šibenice, kolesá, koly a akékoľvek druhy mučidiel, aby zlodeji, lotri, lupiči, tí, čo násilím vtrhnú do príbytkov, vrahovia a iní zločinci, ktorých verejne prichytia na území mesta, mohli byť zadržaní a po zásluhe potrestaní, čiže popravovaní, a to menovite povrazom, kolesom, mečom a ohňom, alebo aj inými spravodlivými trestami smrti, ktoré možno uložiť podľa zákonov či zaužívanej obyčaje krajiny.“ 

Matej Korvin sa významnou mierou podieľal, aby bol dokončený Dóm sv. Martina, neskorší korunovačný chrám. Jeho  

Text: Miroslav Vetrík

Fotografia: Vzdávanie holdu kráľovi Matejovi Korvinovi. Cluj (Rumunsko) - wikipedia