Poľský kráľ Ján III. Sobieski

hlavný veliteľ kresťanských vojsk a osloboditeľ Viedne

V roku 1671 začal Poľsko napádať tatarský chán z Krymu. Voči tejto agresii sa postavil korunný hajtman Ján Sobieski. Podarilo sa mu vybojovať niekoľko menších bitiek. V nasledujúcom roku sa k Tatárom pridali i Turci pod vedením veľkovezíra Kara Mustafu. Dobyli pohraničnú pevnosť Kamenec Podolski a k osmanskej ríši pripojili Podolie. Ján Sobieski zvádzal boje s menšími oddielmi a oslobodzoval ľudí, ktorých odvádzali do otroctva.

V  roku 1673 poľský snem schválil uvoľnenie väčšej sumy na obranu. A zatiaľ čo ťažko chorý kráľ Michal Korybut Wisnowiecki pomaly zomieral vo Ľvove, 40.000 vojsko pod vedením Jána Sobieskeho sa pripravovalo na rozhodujúcu bitku. 10. novembra 1673 poľský kráľ zomrel a 11. novembra 1673 Ján Sobieski vybojoval proti Turkom veľké víťazstvo v bitke u Chotimi.

Tieto úspechy Jána Sobieskeho vyniesli až na poľský trón. Pri voľbe porazil Habsburského kandidáta – vojvodu Karola V. Lotrinského, ktorý sa už druhýkrát uchádzal o  poľský trón. Po svojom zvolení za kráľa Sobieski ďalej pokračoval vo vojne proti Osmanom. Vojna trvala až do roku 1676, kedy bolo podpísané prímerie.

V roku 1675 Sobieski uzatvoril spojeneckú zmluvu s Francúzskom a v roku 1677 so Švédskom -  tradičnými nepriateľmi Habsburgovcov, ale v roku 1683 sa rozhodol pre zmenu. Nadviazal spojenectvo s Habsburgovcami. Na tomto obrate sa podieľal i ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky, ktorý bol vyslaný za poľským kráľom. 31. marca 1683 bola podpísaná zmluva o vzájomnej vojenskej pomoci medzi cisárom a poľským kráľom.

Po schválení zmluvy poľským snemom začali vojenské prípravy. Keď sa ukázalo, že Turci tiahnu na Viedeň, dvadsaťpäťtisícové poľské vojsko sa vybralo mestu na pomoc. K Dunaju dorazili 31. augusta. Na zámku Stetteldorf velitelia spojených kresťanských vojsk naplánovali bitku o Viedeň a za hlavného veliteľa zvolili Sobieskeho. Karol Lotrinský presadil najkratšiu cestu k Viedni, cez kopcovitý Viedenský les, pretože udržanie Viedne bolo otázkou niekoľkých dní.

Poľské vojská sa dostali na hrebeň svahov Viedenského lesa až v noci 11. septembra a ráno začali postupne zostupovať. Terén bol divoký. Až popoludní okolo pol štvrtej sa dostali na rovnejší terén, kde sa zoradili do boja.  Kara Mustafa bol príchodom Poliakov od Viedenského lesa zaskočený. Pokúšal sa presúvať svoju jazdu, ale poľský úder bol zdrvujúci. Do večera boli Turci porazení. V nasledujúci deň Sobieski triumfálne vstúpil do Viedne. Sprievod bol veľkolepý ako v starovekom Ríme. Za Sobieskim viedli veľkovezírovho koňa a osmanské štandardy. Starhemberg na kráľovu počesť pripravil slávnostnú večeru s vyberanými jedlami a vínami.

14. septembra 1683 prišiel do Viedne cisár Leopold a v nasledujúci deň odišiel do Schwechatu za poľským kráľom, aby ho pozdravil a poďakoval mu. „Teší ma, Pane, že som Vám mohol preukázať túto malú službu,“ krátko odpovedal Sobieski. Leopold sa k Sobieskemu a jeho synovi vraj správal oficiálne a chladno, čo Poliaci vnímali ako nevďak.

Po víťazstve pri Viedni sa velitelia kresťanských vojsk rozhodli pokračovať v boji na ľavej strane Dunaja. Nachádzali sa tu významné pevnosti v tureckých rukách: Nové Zámky a Ostrihom. 27. septembra ženisti postavili pri Bratislave pontónový most cez Dunaj, cez ktorý prešli vojská Sobieskeho i Lotrinského. Z Bratislavy si poľský kráľ odskočil do Svätého Jura, pretože chcel vedieť, kde sa dorába víno, ktoré sa tradične pilo na poľskom kráľovskom dvore od čias poľského kráľa Žigmunda Jagelonského. Ten sa v roku 1515 zúčastnil v Bratislave na stretnutí Habsburgovcov a Jagelovcov, aby dojednali svoju spoluprácu a stvrdili ju sobášmi. Svätojurské víno mu tak zachutilo, že si ho nechal každoročne voziť na svoj kráľovský dvor.

Po víťazstve pri Parkani a dobytí Ostrihomu sa Sobieski presunul ďalej na východ ku Košiciam a potom k Prešovu. Mestá verné Tökölimu sa nepoddali a Poliakom spôsobili veľké strany. Preto sa Sobieski rozhodol vrátiť sa do Poľska a prezimovať so svojou armádou doma.