SLOBODNÉ KRÁĽOVSKÉ MESTÁ
Slobodné kráľovské mestá sa zúčastňovali korunovačných slávností. Na túto tradíciu nadväzujeme a pripravujeme počas Korunovačných slávností 2016 historický veľtrh slobodných kráľovských miest, na ktorom sa jednotlivé slobodné kráľovské mestá budú prezentovať.
Miesto: Hviezdoslavove námestie
Termín: 24.-26. jún 2016
Historické zaujímavosti
Najvýznamnejším naším politikom „regionálneho rozvoja v 13. storočí“ bol uhorský kráľ Belo IV. Podporil proces budovania miest udeľovaním mestských privilégií. Územie Slovenska sa tak stalo najrozvinutejšou časťou uhorského kráľovstva. Najvýznamnejšie mestá dosiahli privilégium slobodné kráľovské mesto, ktoré bolo priamo podriadené kráľovi a zahŕňalo viaceré hospodárske, politické, súdne práva ale najmä právo samosprávy, čo umožnilo mestám ešte väčší rozvoj.
Takýmto spôsobom sa vytvoril základ dnešného kultúrneho dedičstva mnohých slovenských miest. Zaujímavou zvláštnosťou bol spôsob voľby vedenia mesta, ktoré rešpektoval aj samotný panovník. V okolitých krajinách (České krajiny, v Poľsku) totiž panovník priamo menoval svojich zástupcov do vedenia miest. V našich krajinách si slobodní občania mesta sami zvolili spomedzi seba vedenie mesta a to demokratickým spôsobom. Na 13. storočie to bol veľmi pokrokový stav.
Od roku 1405 slobodné kráľovské mestá dostali od kráľa Žigmunda Luxemburského (+1437) právo aktívne sa zúčastňovať na uhorskom sneme aj s možnosťou hlasovať – stali sa štvrtým stavom v Uhorsku. Roku 1432 boli zástupcovia miest prítomní aj na riadnom stavovskom sneme, čo sa od roku 1445 stalo pravidelným javom.
Od roku 1608 sa však snem rozdelil na Hornú a Dolnú komoru (tabulu). V Hornej tabuli zasadali preláti (zástupcovia cirkvi) a svetských veľmoži. Na jej čele stál palatín, ktorý bol zároveň aj hlavou celého snemu. Dolná tabula bola určená pre ostatnú šľachtu, feudálov a mestá. Jej členom boli dvaja zástupcovia za každú stolicu, slobodné kráľovské mesto a kapitulu. Po jednom členovi mali prepošstvá a opátstva (konventy). Predsedom Dolnej tabule bol kráľov osobník (personál).
Zákonný článok uhorského snemu č. 5/1514, ktorým sa dokonštituovala stavovská príslušnosť uhorských miest, aj vymenoval príslušné kategórie miest. Od tohto roku teda došlo k formálnemu rozdeleniu miest na slobodné kráľovské mestá – civitas, ktoré sa týmto stali štvrtým stavom Uhorska, privilegované oppidá a mestečká (oppidá), ktoré sa veľkosťou neodlišovali od dedín, mali však pridelené isté privilégiá.
Keď sa roku 1536 Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, do Bratislavy začali pravidelne prichádzať na uhorský snem aj zástupcovia slobodných kráľovských miest. Zasadnutia uhorského snemu sa konali v Bratislave až do roku 1848. Ďalším dôvodom návštevy Bratislavy zo strany zástupcov slobodných kráľovských miest bol korunovačný snem, ktorý vymedzoval a formuloval vzťah medzi nastavajúcim panovníkom a uhorskými stavmi v schválenom korunovačnom dekréte a potom samotná korunovačná slávnosť, na ktorej takisto nechýbali zástupcovia slobodných kráľovských miest.
SLOBODNÉ KRÁĽOVSKÉ MESTÁ SLOVENSKA
1. | Banská Bystrica | 1255 | kráľ Belo IV. |
2. | Banská Štiavnica | do roku 1241 | kráľ Belo IV. |
3. | Bardejov | 1376 | kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou |
4. | Bratislava | 1291 | kráľ Ondrej III. |
5. | Brezno | 1380 | kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou |
6. | Gelnica | 1264 | kráľ Belo IV. |
7. | Kežmarok | 1269 | kráľ Belo IV. |
8. | Kremnica | 1328 | kráľ Karol Róbert z Anjou |
9. | Krupina | do roku 1241 | kráľ Belo IV |
10. | Košice | 1347 | kráľ Karol Róbert z Anjou |
11. | Komárno | 1745 | kráľovná Mária Terézia |
12. | Levoča | 1323 | kráľ Karol Róbert z Anjou |
13. | Martin | 1340 | kráľ Karol Róbert z Anjou |
14. | Modra | 1569 | kráľ Maximilián I. Habsburský |
15. | Moldava nad Bodvou | 1629 | kráľ Ferdinand II. Habsburský |
16. | Nitra | 1248 | kráľ Belo IV. |
17. | Nová Baňa | 1345 | kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou |
18. | Pezinok | 1615 | kráľ Matej II. Habsburský |
19. | Podolinec | 1412 | kráľ Žigmund Luxemburský |
20. | Prešov | 1374 | kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou |
21. | Prievidza | 1383 | kráľovná Mária z Anjou |
22. | Sabinov | 1299 | kráľ Ondrej III. |
23. | Skalica | 1372 | kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou |
24. | Stará Ľubovňa | 1364 | kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou |
25. | Svätý Jur | 1647 | kráľ Ferdinand III. Habsburský |
26. | Šamorín | 1405 | kráľ Žigmund Luxemburský |
27. | Trenčín | 1412 | kráľ Žigmund Luxemburský |
28. | Trnava | 1238 | kráľ Belo IV. |
29. | Zvolen | 1238 | kráľ Belo IV. |
Tavernikálne (súdne rozhodnutia prijímal taverník)
15. stor. Budín, Košice, Bratislava, Trnava, Bardejov, Prešov, Šopron od 1490 Pest (stredovek)
Skalica, Komárno, Modra, Krupina (novovek)
Personálne mestá (odvolávali sa k personálnemu súdu)
Levoča, Trenčín, Sabinov (stredovek)
Pezinok, Jur pri Bratislave, Kežmarok, Brezno (novovek)
Slobodné kráľovské banské mestá (s vlastným banským súdom, v civilných záležitostiach sa odvolávali k personálnemu súdu.)
Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Zvolen, Nová Baňa...
V revolučných rokoch 1848-49 marcové konštitučné zákony zrušili kategóriu slobodných kráľovských miest a Zákonom 20/1876 o municipiách sa zriadili municipálne mestá: Bratislava, Košice, Banská Štiavnica, Komárno.