Blahoslavený pápež INOCENT XI.

osloboditeľ Uhorska od Osmanov

V roku 1676 po smrti pápeža Klementa X. zbor kardinálov zvolil nového pápeža. Voľba trvala dva mesiace. Bola jednohlasná: kardinál Benedetto Odescalchi. Ako kardinál žil skromne a nenáročne, pomáhal chudobným a chorým. Bol veľmi populárny. Už počas konkláve ľud prevolával jeho meno pod kolonádami na svätopeterskom námestí a keď sa dozvedel, že ho zvolili, prepuklo veľké nadšenie. Aj ako pápež vynikal skromnosťou a zbožnosťou. Usiloval o spravodlivosť a bol rázny. Odmietal akékoľvek rodinkárstvo. Hoci jeho teologické vzdelanie nebolo najkvalitnejšie, zato bol finančný génius. Pochádzal z bankárskej rodiny. V priebehu dvoch rokov skonsolidoval financie pápežského štátu a dosiahol vyrovnaný rozpočet. Potom prísnymi finančnými opatreniami dosahoval každoročne prebytok. Zjednodušil pápežský dvor, zreformoval rímske kláštory a duchovenstvo a zakročil proti samopašnému životu rímskej šľachty.

Za vlády Inocenta XI. vyvrcholili spory s Francúzskom. Kráľ Slnko - Ľudovít XIV. sa usiloval upevniť svoju prestíž v Európe a podriadiť si Cirkev. Využíval na to rôzne konflikty, napr. spor o regálie. Od stredoveku platila totiž zásada, že keď ostal nejaký cirkevný úrad v niektorých diecézach neobsadený, francúzsky kráľ mal právo uvoľnené miesto obsadiť a spravovať biskupské príjmy. V rokoch 1673 a 1675 si Ľudovít XIV. toto právo rozšíril na všetky územia, ktoré patrili francúzskej korune. Opieral sa pritom o doktrínu galikanizmu, ktorú si nechal odsúhlasiť francúzskym klérom: že francúzskym kráľom prináleží právo samostatne zvolávať koncily, obmedzovať jurisdikciu pápežských nunciov vo Francúzsku, odvolávať sa ku všeobecnému koncilu i proti pápežovi a podmieniť platnosť pápežských výnosov kráľovským súhlasom. Pápež Inocent XI. s týmito krokmi nesúhlasil a odmietal potvrdiť kráľom menovaných biskupov. Takisto ako pápež vyčítal Ľudovítovi XIV. nespravodlivosť, keď kráľ zrušil v roku 1685 Nantský edikt, ktorý zaručoval protestantom náboženskú slobodu a občiansku rovnosť.

Najväčšie zásluhy však získal Inocent XI. v boji proti Turkom. Zatiaľ čo francúzsky kráľ Ľudovít XIV. s Turkami tajne vyjednával a podnecoval ich do vojny proti Poľsku a Rakúsku, pápež Inocent XI. finančne i morálne podporoval ohrozené Rakúsko. Vďaka diplomatickým aktivitám sa mu podarilo dohodnúť spojenectvo medzi cisárom Leopoldom I. a poľským kráľom. Ján III. Sobieski bol zvolený na poľský trón vďaka podpore Francúzska, ktoré bolo odvekým rivalom Habsburgovcov. 31. marca 1683 bola podpísaná medzi Svätou rímskou ríšou a Poľskom obranná zmluva, kde sa obidve strany zaväzovali vzájomne si pomôcť v prípade, žeby niektorá z nich bola napadnutá zo strany Osmanov. V tejto diplomatickej aktivite pápežovi pomáhali jeho obratní nunciovia. Cisárovi Leopoldovi I. na obranu Viedne poskytol 1,5 milióna zlatých.

Keď poslovia do Ríma priniesli správu o víťazstve kresťanských vojsk a o oslobodení Viedne, v Ríme prepuklo radostné nadšenie. Pápež v tom videl veľký prejav Božej milosti a na pamiatku tejto udalosti dal raziť medaile s biblickým citátom z víťaznej piesne, ktorú spievali Izraeliti, keď prešli cez more a videli, ako Boh zmietol Egyptské vojsko v Červenom mori: DEXTERA TUA DOMINE PERCUSSIT INIMICUM Tvoja pravica, Pane, zasiahla nepriateľa (Ex 15,6). Na pamiatku tohto víťazstva potom stanovil, že 12. september sa bude sláviť ako sviatok Mena Panny Márie v celom kresťanskom svete.   

V nasledujúcom roku - 5. marca 1684 - na podnet cisára Leopolda pápež sprostredkoval vytvorenie Svätej ligy - krajín, ktoré sa rozhodli spoločne bojovať proti Turkom. V lige boli združené Svätá rímska ríša, Benátska republika, Poľsko-litovské kráľovstvo. 6. mája 1686 sa k lige pripojilo i pravoslávne Rusko. Výsledkom spolupráce bolo oslobodenie Uhorska, Sedmohradska, Srbska a na krátky čas aj gréckeho peloponézskeho polostrova.  

V roku 1689 sa pápežov zdravotný stav výrazne zhoršil. Trápili ho obličkové kamene. Od júna bol pripútaný na lôžku. Zomrel 12. augusta 1689 v povesti svätosti. Proces jeho blahorečenia začal už pápežom Inocentom XII., ktorý ho v roku 1691 prehlásil za sluhu Božieho. Pre námietky francúzskeho dvora, ktorý sa asi nevedel povzniesť cez spory pápeža s Ľudovítom XIV., bol však zastavený. Za blahoslaveného ho vyhlásil až pápež Pius XII. 7. októbra 1956.

Pápež Inocent XI. je pochovaný v bazilike sv. Petra v Ríme v presklenom sarkofágu. V bazilike sa nachádza aj jeho pamätník, ktorý zobrazuje pápeža sediaceho na tróne nad sarkofágom so základným reliéfom, ktorý ukazuje oslobodenie Viedne od Turkov. Po stranách pamätníka sú umiestnené alegorické postavy Viery a Sily.

V Budapešti na hradnom návrší sa nachádza socha pápeža Inocenta XI. ako prejav vďaky za oslobodenie spod Turkov.

Francúzski králi sa titulovali ako najkresťanskejší panovníci. Pre spojenectvo s Turkami Ľudovíta XIV. posmešne volali ako „Najkresťanskejší spomedzi Turkov“.